Sú šťastní ľudia zdravší? Alebo koľko nám toho vlastne grafy
vedia povedať o príčine javov.
Na sociálnych sieťach aj v novinách sa denne stretávame s množstvom grafov. Sexy grafikami sa napríklad bývalý premiér Matovič pokúšal trestať svojich koaličných partnerov, ešte bývalejší premiér Fico zase poukázať na rast cien elektriny za vlády Ivety Radičovej. V tomto prípade sa Róbert Fico stal terčom výsmechu, lebo graf, ktorý použil, mal nesprávnu mierku a teda neinterpretoval informácie správne.
Bývalý premiér nie je jediný, kto bol pri skresľovaní reality svojimi vizualizáciami pristihnutý. Napríklad Donald Trump pri svojej predvolebnej kampani v roku 2016 používal grafy, ktoré boli cielene skreslené tak, aby nadhodnotili jeho náskok v štátoch, kde viedol, či podhodnotili náskok jeho rivalky Hillary Clintonovej v tých, kde neviedol.
Ako rozumieť grafom, aby nás takíto skúsení manipulátori neoklamali? Začneme základnou otázkou – čo nám vlastne grafy vedia povedia o príčine javov? Ukážeme si to na príklade svetového reportu šťastia.
Čo je to World Happiness Report ?
World Happiness Report alebo po slovensky Svetový report šťastia je publikácia od United Nations Sustainable Development Solutions Network. Je to platforma patriaca pod OSN, ktorá každoročne vydáva report o šťastí populácie a rôznych faktoroch, ktoré by ho mohli ovplyvňovať, vo viac než 150 krajinách. Pre každú krajinu nájdete vypočítané priemerné skóre šťastia podľa toho, ako samotní respondenti z danej krajiny označili úroveň ich spokojnosti so životom. Dáta zbiera primárne Gallup World Poll a dataset je voľne dostupný na internete.
Vybrala som si 3 premenné, ktoré sa bežne vyskytujú v našich porekadlách – šťastie, zdravie a bohatstvo. Platí, že „šťastie si za peniaze nekúpiš“? Alebo „smiech lieči“? Alebo ako hovoril Demokritos, „každý liek možno nahradiť smiechom, ale žiadny liekom nemožno nahradiť smiech“?
Poďme sa pozrieť, čo na to hovoria dáta.
Šťastie vs. Zdravie
Začnime niečím intuitívnym – vzťahom medzi šťastím a zdravím.
Podľa grafu vidíme, že šťastie a zdravie spolu určite súvisia (alebo inak – korelujú spolu). Keď si vypočítame korelačný koeficient r, získame hodnotu 0,5.
(Malá odbočka – korelačný koeficient počítame preto, lebo nám pomáha číselne vyjadriť niečo, čo okom intuitívne vnímame z grafu – mieru vzájomnej súvislosti medzi dvoma veličinami x a y. Môže nadobúdať hodnotu od -1 do 1. Keď je jeho hodnota nula, veličiny spolu nesúvisia, čím bližšie k 1, tým silnejšia pozitívna korelácia.)
0,5 nám teda hovorí, že zdravie a šťastie spolu mierne súvisia.
Tu sa ale dostávame k jadru problému.
Ktorá z tých dvoch veličín zapríčiňuje ktorú? Platí teda, že smejme sa viac a budeme žiť dlhšie? Inými slovami spôsobuje pocit šťastia dlhší a zdravší život? Alebo je to tak, že ak sme zdraví a nič nás nebolí, tak sme aj šťastnejší? Teda inými slovami je to naopak zdravý život, ktorý spôsobuje vyšší pocit šťastia?
Nevieme. Tieto dáta to jednoducho nehovoria.
Príčinnú súvislosť z nich s istotou neurčíme. Tieto dáta iba ukazujú, že šťastie a dlhý (a teda zdravý) život spolu mierne súvisia. Aby sme si odpovedali na to, či (zjednodušene) šťastie spôsobuje zdravie alebo zdravie spôsobuje šťastie, potrebujeme urobiť ďalší výskum a získať ďalšie dáta.
Šťastie vs. bohatstvo
Pozrime sa na ďalší intuitívny vzťah – a to medzi šťastím a bohatstvom.
Korelačný koeficient medzi šťastím a bohatstvom je 0,9. To nám hovorí, že šťastie a bohatstvo spolu silne súvisia.
Opäť ale nastáva otázka – znamená to teda, že si „šťastie za peniaze kúpiš“? Alebo sú to šťastní ľudia, ktorí k sebe priťahujú materiálne bohatstvo? Alebo je to ešte inak a tieto dva javy v skutočnosti spôsobuje nejaký tretí?
Opäť nám na to tento graf nedokáže odpovedať.
Bohatstvo vs. zdravie
Sériu grafov zakončíme pohľadom na vzťah medzi bohatstvom a zdravím – 2 premenné, ktoré sme pomerovali s mierou pocitu šťastia. Súvisia spolu?
Korelačný koeficient bohatstva a zdravia je 0,7. Na základe toho môžeme tvrdiť, že zdravie zjavne súvisí o trochu viac s bohatstvom populácie, než s pocitom šťastia.
Opäť ale platí to, čo pri predchádzajúcich grafoch – o príčinnej súvislosti (teda či je príčinou zdravia bohatstvo alebo naopak) nám to nehovorí vôbec nič.
Príčina sa dokazuje ťažko
Zhrňme si to teda. Čo vlastne môžeme s istotou na základe týchto dát tvrdiť?
- Bohatšie krajiny, resp. tie, ktorým sa darí udržiavať ekonomický rast, majú vo všeobecnosti šťastnejšiu populáciu.
- Krajiny s vyššou očakávanou dĺžkou života (teda „zdravšie“ krajiny) majú taktiež vo všeobecnosti šťastnejšiu populáciu.
- Krajiny s vyššou očakávanou dĺžkou života („zdravšie“ krajiny) sú tiež vo všeobecnosti bohatšie.
- Bohatstvo krajiny, zdravie jej populácie a pocit šťastia spolu súvisia.
To je všetko.
Nič viac nám tieto dáta nehovoria.
Na základe nich nemôžeme robiť závery o príčinnej súvislosti. Nevieme si odpovedať na otázku, či sú zdravší ľudia šťastnejší alebo naopak šťastní ľudia sa dožijú viac rokov. Na to by sme potrebovali ďalšie dáta a ďalší výskum.
Môj predpoklad na základe týchto troch grafov by bol, že ľudia v bohatších krajinách si môžu dovoliť vo všeobecnosti lepšiu zdravotnú starostlivosť a kvalitnejšie potraviny, čo prispieva k dlhšiemu životu. Ak sme zdraví a nič nás nebolí, tak sme vo všeobecnosti šťastnejší. Šťastnejší sme zároveň určite aj vtedy, keď nemusíme každý deň bojovať o prežitie a máme dostatok finančných prostriedkov na pohodový život. Teda peniaze nekupujú šťastie, ale kupujú veci a životný štýl, ktoré k nemu pravdepodobne prispievajú.
Je to ale stále len predpoklad alebo hypotéza, ktorú by som si musela overiť hlbším výskumom. Na jej zodpovedanie jednoducho potrebujem ďalšie dáta.
Ak by ste si z tohto článku mali odniesť len jednu vec, nech je táto – súvislosť medzi dvoma premennými (korelácia) nič nehovorí o vzťahu príčiny a následku. Môže byť náhodná, bezvýznamná, či ju môže spôsobovať tretia premenná.
Skrátka – korelácia nie je kauzalita.